streda 4. júla 2012

Tomáš Radov, nehovoriť jazykmi (Slovensko)



Ivici Wirghovej

ukázala si mi fotografiu, keď si mala štyri roky. bola si na nej so svojou sestrou, stáli ste pri malom bazéne, v ktorom sa kedysi miešala malta. predstavujem si, ako si hneď po tom, čo vás odfotografovali, pokračovala v hre – odhryzla si si z jablka a nechávala ho plávať. stromy nad tebou sa na hladine na chvíľu zachveli, potom sa ustálili, ty si si znova odhryzla a tak dokola. svet vlastne nemá dobrú pamäť, preto si môžeme spomenúť aj na veci, ktoré sa nikdy nestali. vidíme vo fragmentoch – okamihy a nezapísané chvíle nechávajú po nás odtlačky. napadá mi, že keď dnes ideme spať a zhasneme, o pár minút sa dajú rozoznať takmer všetky veci v izbe. všade je dostatok svetla, možno práve preto sa tak bojíme tmy. viem, že by som ťa mal pohladiť po vlasoch a silno objať. ty zasa vieš, že sa ti bude snívať o žene ako tichej a múdrej líške. namiesto hlasu v nej bude teplý južný dážď. ďalšia hra, ktorá sa dostala až k nám dvom. do izby zrazu odkiaľsi vteká voda. rozpráva mnohými jazykmi, jeden z nich je dlhý a nahryznutý. na hladine necháva príbeh.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára