Adela kráčala po
chodníku
pred domom
a oknám vyrážalo dych
Bosými nohami kráčala
hlboko ako do oblohy
a v každej jej pehe
spal malý diabol
a sníval
o nenávisti
Adela kráčala a nič si
nevšímala
Na sebe mala staré nohavice
sveter a čapicu od deda
a iba trošičku sa bála tmy
čo sa jej lepila na päty
Adela kráčala
a v tom jedinom okamihu
bola sama pre seba
ako keď si dieťa
uvedomí
že raz umrie
ale ráno sa aj tak prebudí
možno len
s trochu chladnejšími dlaňami
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára