Sofia Hesse, Äiatar (Švédsko)

od chvíle, keď znova zdiveli miesta, vedela som, že musím odísť (ale kde vlastne som?). koľko mám ešte času? na ceste ležali dve jašterice: jedna mala zašité ústa, druhá oči. ich telá pomaly vysúšalo slnko (mesiac?). vykĺznuť zo života bolo celkom jednoduché, najprv silný kŕč, ale potom už len pokojné zmeny režimov, nepotreba dýchania, zostrenie zmyslov, o ktorých som doteraz nevedela (naozaj som mŕtva?). koľko teda ešte ostáva? pred pár hodinami (rokmi?) som videla sedieť na oltári z kameňa bohyňu Äiatar, obhrýzala jašteričie kostry (takto to bolo?) a dívala sa na mňa. potom mi položila ruky na spánky a ja som vedela, že som znova na ceste (znova: ale kde vlastne som?). sen, ako mi zašívajú ústa (sen?). počatie. zabúdanie. až vyrastiem, budem mať slepé dieťa.

Trine Johaug, Farby (Nórsko)

dieťa sa vzdiali

od rodičov

nájde si dosť miesta

rozpaží

začne sa otáčať

oči má otvorené

chce sa naživo dotknúť bielej –

farebný vĺčik

len rýchlejšie a úprimnejšie

dieťa nevie nič o smrti

oči má otvorené

vzdialilo sa od rodičov

náhle zastane

farebnosť sveta ho nemilosrdne zasiahne

urobí pár krivých krokov

rozbije si koleno

poraní dlaň

rodičia sa zľaknú

lebo vedia o smrti

no iba toľko

že raz príde

dieťa sa dotýka krvavého kolena

oči má otvorené

svet sa pre neho spomaľuje

spoznáva farby

Niels Søes, Modrý kufor (Dánsko)

Stránky ostali až príliš ohmatané, písmená,

ktoré sa nedajú vidieť, obrázky bez možnosti

čítania. Hoci pochybujem, že ja alebo niekto

sa ešte raz vráti na začiatok, znova začíta,

nič nevynechá – zvláštne živý detský kaleidoskop,

modrý kufor s listami, láska po tom všetkom viac

cudzia než moja. Keď už nie z toho, čo bude zajtra,

vyberám si príbehy z minulosti, skladám, zoraďujem,

rozprávam. Aj tak nemám odvahu zabudnúť. No ak

som si nič nevzal na budúce snívanie, je to tiež tak,

že sa z toho modrého kufra nič nestratilo?