Markéta Žáková, Adela kráčala (Česká republika)

Adela kráčala po chodníku

pred domom

a oknám vyrážalo dych

Bosými nohami kráčala

hlboko ako do oblohy

a v každej jej pehe

spal malý diabol

a sníval

o nenávisti

Adela kráčala a nič si

nevšímala

Na sebe mala staré nohavice

sveter a čapicu od deda

a iba trošičku sa bála tmy

čo sa jej lepila na päty

Adela kráčala

a v tom jedinom okamihu

bola sama pre seba

ako keď si dieťa

uvedomí

že raz umrie

ale ráno sa aj tak prebudí

možno len

s trochu chladnejšími dlaňami

Ula Morjana, Malá líška (Švajčiarsko)

Izba ostala takmer prázdna

Iba v kúte si malá líška

hrýzla vlastnú nohu

Cez otvorené okno

jej do očí fúkal prvý tohtoročný sneh

Je to starý príbeh

spomienky sa mu miešajú

a pamäť sa nahrádza

novým rozprávaním

A len kdesi na jeho konci

je líška pokojná a v bezpečí

Ľahne si do naviateho snehu

a vo vnútri poslednej vety príbehu

už nebude mať strach

keď bude počuť že sa niekto snaží

dostať do izby

Malé ryšavé klbko

premočené od vlastnej krvi

Odteraz bude už iba prikyvovať z diaľky

a pohryzenou labou škrabať do snov

kde neznámy prichádzajúci

zatiaľ nič netuší o tichu

ktoré príde po výstrele

A.K.A., xxx (Rakúsko)

nakoniec: studený slaný deň, hoci vo vnútrozemí. únava: takmer nevšimnuté trhanie svalov ako tesne pred spánkom. ostrá lampa na stole: príbeh, ktorý sa nesnažíš uchopiť: hľadanie je napokon vždy hľadaním samej seba. vedľa teba chlapec. cítiš dotyk jeho nahej pokožky: je oveľa mladší: akoby si ho ani nemohla snívať: a ty: máš rada slovo dotyk. myslíš na cigaretu a tvrdými prstami vyrovnávaš pokrčené plochy postele: páči sa ti, ale nič viac. skôr než ste sa dnes prvýkrát dotkli vlastných hladín, bolo u neho už po všetkom. vedomý režim: nechceš ho vychovávať, navyše: mladícka hanba mu nedovolí viackrát sa s tebou stretnúť. jasné, dokončené gesto: zhasneš lampu, prestaneš hľadať aj sama v sebe: stačí sa tváriť chápavo, preklenúť. tanec nad hladinou: ako zviera darovať telo zemi, nech môže rásť: len ďalší archetyp. zaspíš.

Szilvia Fatörzs, Vietor (Maďarsko)

Na múriku fajčí osemročné

cigánske dievča. Poťahuje

hlboko do pľúc, vydychuje

krídla.

Keď pri tom zatvára oči,

zdá sa, akoby snívala

o poslednej broskyni z leta,

ktorú včera prekrojila

napoly a zjedla.

Cigareta ju na nahých

slnečných perách štípe, no ona

chce byť už dospelá.

Trochu opodiaľ stojí

desaťročný chlapec od vedľa

a pozoruje ju.

Čosi v ňom silno kikiríka

a vo vlasoch má toľko vetra,

že by pomýlil aj lásku.